Slovenské dotyky, ročník XII, február 2007 (webová stránka časopisu)
MUDr. Jan Hugo vybudoval prestížne vydavateľstvo lekárskej literatúry Maxdorf. Verejnosti je známy ako jeden z dvojice autorov, ktorá vytvorila Praktický slovník medicíny a Veľký lekársky slovník. V roku 2005 vyšiel prvý už v siedmom, druhý v piatom vydaní. Členovia Slovensko-českého klubu ho však stretávajú i na niektorých akciách, najmä na tých, ktoré prebiehajú v spolupráci so Spoločnosťou MUDr. Ivana Hálka, ktorej bol spoluzakladateľom. Teraz prekvapil novým dielom, ktorého je hlavným editorom a prvý zo širšej skupiny spoluautorov: je to Slovník nespisovné češtiny – zbierka viac ako 14 tisíc hesiel, ktorých prameňom je argot, slang a hovorová reč rôznych vrstiev a skupín spoločnosti. Nový výkladový slovník isto zaujme aj Slovákov, žijúcich, pracujúcich či študujúcich v ČR, preto sme položili Janovi Hugovi niekoľko otázok:
Ste lekár, ale aj uznávaný slovnikár a ani jazykovedci vás nepovažujú za diletanta. Ako ste sa k tomu dopracovali ?
Etymológia, náuka o zákonitostiach vývoja slov, o zmenách ich významu a o ich vzájomnej príbuznosti, ma zaujíma od mladých liet. To ma viedlo k tomu, aby som najprv čo najdôkladnejšie poznal svoju materčinu, ale postupne aj iné jazyky. Vyrástol som v rodine, kde sa pokladalo za normálne plynulo hovoriť aspoň jednou cudzou rečou a druhú ovládať tak, aby ste rozumeli písanému textu a dokázali sa dohovoriť. Mňa však nebolo treba nútiť, jazyky ma priťahovali ako magnet a obľúbil som si predovšetkým nemčinu a angličtinu, na gymnáziu vďaka skvelej ruštinárke dokonca aj nepopulárnu ruštinu.
Ktorý z jazykov okrem materinského máte najradšej?
Najviac ma nadchla poľština. Práve jej štúdiom som si začal uvedomovať veľa skrytých súvislostí s češtinou. Dosť som toho preložil z angličtiny, nemčiny a ruštiny, ale najradšej som prekladal z poľštiny.
Aký máte vzťah k slovenčine a k Slovákom?
Slovenčina mi bola odmala veľmi blízka, prečítal som desiatky slovenských kníh, beletriu aj odbornú literatúru, mnohí z nás pamätajú časy, keď v slovenčine vychádzali niektoré preklady, ktoré v češtine vyjsť nemohli. K hlbšiemu záujmu o slovenčinu ma však priviedla opäť poľština. Skutočnosť, že nepočujem každý deň v rozhlase aj slovenčinu, vnímam ako stratu, a to z mnohých dôvodov. Slovenčina je pre mňa aj prostredníčkou v styku s maďarskými priateľmi, žijúcimi na Slovensku. Naše nakladateľstvo vydalo niektoré lekárske diela slovenských autorov v slovenčine, čo kedysi zaznamenali aj Slovenské dotyky. Tu by som chcel poznamenať, že o naše knihy je trvalý záujem aj v Slovenskej republike.
Vráťme sa však ku Slovníku nespisovné češtiny. Využívate aj literárne pramene?
Ako vám pomáha internet?
Slovník aspoň v posledných desiatich rokoch vznikal na „maxdorfovskej“ pôde, je to teda náš nakladateľský projekt, na ktorom sa aktívne podieľa veľa ľudí. Pomáhajú nám i staršie práce, napríklad slávna stať Argot a slangy, ktorú publikoval v roku 1935 profesor Oberpfalcer. Vďaka nej som postupne objavoval aj ďalšie historické zdroje argotu. V hľadaní prameňov nám pomohla i riaditeľka Mestskej knihovni v Prahe, pani doktorka Čadková. Internet je vynikajúcim zdrojom pre primárne vyhľadávanie. Najmä takzvané chaty a blogy obsahujú dnes už obrovské množstvo jazykového materiálu, aj keď ich jazyk nie je identický s hovoreným prejavom. Slúži nám na overovanie a vyhľadávanie. Podarilo sa nám na to vytvoriť celkom spoľahlivú metodiku.
Kedy a ako ste na slovníku začali pracovať?
Ak by som to počítal od jeho prvej podoby na ručne písaných kartičkách, tak je to už viac ako dvadsať rokov. Lexikálny materiál pochádza z rôznych prameňov. Spočiatku som zbieral brnenský argot, takzvanú plotňáčtinu, a remeselnícky slang. Poznal som niekoľkých majstrov, ktorí dokázali nielen vytvoriť z dnešného pohľadu úžasné veci, ale používať v reči klasické slangové výrazy svojho remesla. Obdobne som získaval aj slang železničný, čo bolo o to ľahšie, že môj dedko a strýko boli železničiari. Postupne som zainteresoval aj niekoľkých priateľov, takže za rozšíril okruh oblastí, z ktorých sme získavali slangové výrazy. V rade odborov sme našli ľudí, ochotných pomôcť zozbieraním slov, ktoré odpočúvali medzi spolupracovníkmi.
Česi a Slováci za sedemdesiat rokov spoločnej armády, bezpečnosti, železníc a iných odvetví deň čo deň navzájom bezprostredne komunikovali všade, kde spolu slúžili. Ako posudzujete vplyv slovenských nespisovných výrazov a ich prenikanie do hovorovej češtiny?
Máte pravdu, slovenčina mala na češtinu veľký vplyv, najmä vo vojenskom prostredí prebiehala živá obojstranná „výmena“ slangových výrazov. Svoj vplyv mala aj televízia (napríklad výrazy dovi, poliš, odbachnúť a iné). Iné slová sa preberali na báze profesného styku Slovákov a Čechov, v hudobníckom slangu sa používa napríklad výraz sobáška pre najmenšiu súpravu bicích nástrojov, bez veľkého bubna a kotlíka. Zaujímavé je však to, že aj z posledných pätnástich rokov sa objavujú nové slová ako pořešit, ktoré je istotne zo slovenského poriešiť, lebo v slovenčine sa slovo používalo o dobrých desať rokov skôr. U tohto hesla citujeme pregnantné slovenské hodnotenie úradníckeho slangu, poprosíme ale láskavého čitateľa, aby sa pozrel do slovníka, lebo citácia by mimo kontext slovníka pôsobila vulgárne.
V etymologických poznámkach citujete veľa slovenských slov.
Etymológia dáva vidieť zaujímavé súvislosti oboch jazykov, ako aj ich spoločný pomer k iným jazykom, predovšetkým nemčine. Vplyv nemčiny na oba jazyky je dobre známy, ale nie každý vie, že vďaka tomuto vplyvu sú niektoré slovenské nárečia, napríklad banskoštiavnicke, veľmi blízke ostravskému dialektu.
Prvé vydanie, ktoré vyšlo v máji, bolo skoro vypredané, druhé vydanie ste vydali až koncom októbra. Bol to zámerný ťah či ste na slovníku ďalej pracovali?
Nebol to marketingový ťah, hoci záujem, ktorý sa takto zvýšil je príjemný. Druhé vydanie je rozšírené približne o 2000 hesiel, boli opravené niektoré chyby a využité aj príspevky čítatelov, ktoré našej redakcii posielajú na internetovú stránku www.slangy.cz. Kmotrom druhého vydania bol známy herec a hudobník, Jiří Suchý, zakladateľ legendárneho pražského divadla Semafor.
V prehľade literatúry citujete Slovník slovenského slangu Braňa Hochela. Čo majú slovenský slang a český slang spoločné?
Hochelov slovník možno dnes už označiť za klasické dielo, ktoré je veľkým prínosom nielen pre slovenskú, ale i pre českú lingvistiku. Pri listovaní v oboch týchto slovníkoch vidno, aké kreatívne sú oba naše národy, čo dozaista presahuje lingvistiku.
Ako ste vnímali rozdelenie spoločného štátu, v ktorom ste vyrástli?
Neveril som, že sa to môže stať a dlho som sa s tým nemohol zmieriť. Slovenčina mi veľmi chýba v rozhlase i v televízii. Je celkom známe, že rozdelenie spoločného štátu bolo hlúpe z hľadiska ekonomického, ale málokto vie, že bilingválne prostredie, hoci sú oba jazyky veľmi blízke, značne prispieva k schopnosti naučiť sa akýkoľvek ďalší cudzí jazyk oveľa lepšie, než jednojazykové prostredie. U staršieho syna sa mi podarilo vzbudiť o slovenčinu záujem už keď bol malý a keď bol u mojej brnenskej babičky, díval sa predovšetkým na Markízu. V novembri 2003 som mu priviezol nový diel Harryho Pottera z Bratislavy, kde vyšiel hádam o mesiac skôr ako v češtine. Ale späť k našim národom. Slováci sú samostatným národom, tak ako Česi, slovenčina je samostatným príslušníkom skupiny západoslovenských jazykov, tak ako čeština alebo poľština. Pochopil som, že je lepšia spolupráca, o ktorej nikto nemôže povedať, že je vynútená. Radujem sa z úspechov slovenských spevákov v Čechách. Ako lekár vidím, že dosť odborných spoločností po niekoľkých rokoch separátnej činnosti opäť poriadajú česko-slovenské konferencie, odborné časopisy vychádzajú spoločne. Myslím si, že žiadne dva národy Európy nemajú také tesné a pritom neformálne vzťahy ako Slováci a Česi.
Juraj Szántó
Krstnym otcom slovníka nespisovnej češtiny sa stal Jiří Suchý
Copyright © Maxdorf 2006-2008